Prezraď mami, aká si bola?

"Pred blížiacimi sa maminkinými narodeniny sme debatovali: aká bola v mojom veku?"  vysvetľuje vznik rpzhovoru Táňa Vasilková mladšia.
Časť rozhovoru si môžete prečítať aj v časopise Slovenka, no v tejto plnej verzii ho nikde nenájdete, iba tu.
Príjemné čítanie!

1. Pre všetky deti sú narodeniny významnou udalosťou. Ako si narodeniny oslavovala ty?
Keď som bola úplne malá, tak dôležitá bola “mňamková” torta a darčeky. Neskôr sme s rodičmi zaviedli “narodeninové” túry, takže deň mojich narodenín som trávila v lesoch Malých Karpát. V tejto tradícii sme pokračovali celý život.

2. Malé deti často kladú otázky. Máš otázku, ktorá bola pre teba typická?
Kedy budem mať sestričku alebo bračeka? Pýtala som sa to rodičov často a netušila som, že ich tým trápim. Až babička mi ako dvanásťročnej vysvetlila, že braček ani sestrička nikdy nebude. 

3. Teda si vyrastala ako jedináčik. Chýbal ti niekedy súrodenec?
Hoci mám nevlastného brata, vyrastala som ako jedináčik a súrodenec mi chýbal už od malička. A nikdy neprestal. Občas som si nejakých vymyslela, a myslím to doslovne, občas nejakých "adoptovala". Neskôr som sa začala obklopovať dobrými priateľmi, a tých sa stále držím. Teraz mám tri sestry a troch bratov. Čo na tom, že sú to naši priatelia? Vnímam ich inak.

4. Všetky deti sa hrávajú. S čím si sa hrávala ty?
Najradšej s bábikou bábätkom, ktorá vedela otvárať a zatvárať očká a v ústach mala dva zúbky. Medzi moje obľúbené hry patrilo i pexeso, čierny Peter a meno, mesto, zviera a vec. Rodičov som nútila sa so mnou hrávať často.

4. Tvoja láska k literatúre je očividná. Byt máme zaplnený knižkami ako u správnej spisovateľky. Zaujímalo ťa čítanie od malička? Čítali ti rodičia rozprávkové knižky?
Samozrejme, že áno. Čítali aj si vymýšľali príbehy, ktoré som vyslovene hltala. Ocko má rád naťahoval: jeden večer mi začal rozprávať nejakú vymyslenú rozprávku, druhý s príbehom pokračoval a až na tretí či štvrtý deň som sa dozvedela koniec. Štvalo ma to, pretože som bola netrpezlivá, chcela som vedieť, ako sa to skončí. A moje špecifikum bolo potom vyjednávať o konci. Keď sa mi nepáčil, vymýšľala som iný, lepší. Ocko na to nikdy nezabudol, neskôr, keď som už bola veľká, sme sa na tom smiali. 

5. Láska k rozprávkam ťa neopustila, rada si prečítaš rozprávky aj teraz. Spomínaš si na tvoju najobľúbenejšiu rozprávku, keď si bola malá?
Najobľúbenejšia kniha bola Zlatá kniha rozprávok od Dobšinského: a všetky rozprávky v nej.

6. Aký bol tvoj vzťah k povinnému čítaniu?
Povinný. Odjakživa som nerada robila veci na príkaz. No keďže som zároveň bola svedomitá, čítala som aj povinnú literatúru.

7. Máš predsa len nejakú obľúbenú knižku z povinného čítania?
Obľúbenú z povinného - už len to spojenie je pre mňa zvláštne a trocha čudné.

8. Ktoré predmety v škole patrili k tvojim najobľúbenejším?
Slovenčina, dejepis a biológia.

9. Biológia? Netradičný predmet pri všetkých tých humanitných odvetiach. Prečo?
Asi je na príčine môj vzťah k prírode. Milovala som kvetinky a rada som o nich vedela čím viac. Aj keď to znamenalo učiť sa o kalichoch a piestikoch. 

10. Chodila si na záujmové krúžky? Čo si robievala vo voľnom čase?
Začala som ako päť ročná baletom, no rok na tom som podstúpila ťažkú operáciu a musela som s ním prestať. Škoda, možno by so mňa bola skvelá baletka (smiech). Potom som roky chodila na kreslenie, ktoré ma bavilo. A tiež na klavír, to som však neznášala. Trvalo však dlho, kým som sa to odvážila povedať rodičom. Síce sa s tým zmierovali ťažko, ale zmierili sa.  A voľný čas som, jasná vec, trávila s kamarátmi.

11. Odradil Ťa neúspech/nechuť k hre na klavíri aj od počúvania hudby?
Našťastie nie.

12. Akú hudbu si teda rada vypočuješ?
Dobrú. No mám rada najmä pesničky Jarka Nohavicu, Tomáša Klusa, Beatles a Bee gees.

13. Máš veľmi dobrý vzťah k športu. Dvakrát do týždňa chodíš na bedminton, miluješ plávanie, lyžovanie, bežkovanie a turistiku. Venovala si sa nejakému športu aj keď si bola študentkou?
Vtedy som si predovšetkým robila kurz horolezectva. Štrnásť chlapcov a ja: dokonalý čas. Chodievali sme liezť na Pajštún a práve tam som sa raz zasekla v komíne. Ani hore, ani dole, zostala som doslova zaseknutá. Srdce mi búšilo ako besné, mala som príšerný strach a vykrikovala som, hanba nehanba na celú dolinu, že chcem ocka! Dovtedy som ťažšie veci zliezala len s ním a bez neho som sa necítila istá. Skončilo to nepôvabne - neprekonala som svoj strach a z komína ma museli chlapci doslova vytiahnuť.

14. S obdobím dospievania občas prichádzajú nie veľmi idylické momenty. Spravila si niekedy nejaký “tínedžerský” priestupok?
No, to by si sa musela skôr spýtať babičky. Myslím, že som bola dobré a poslušné dieťa. Na svoj vkus až príliš poslušné, no nechcela som sklamať rodičov. Trocha som vzorku "poslušného decka" napravila pri oslave svojich osemnástich narodenín. Vydrankala som si od rodičov, že chcem veľkú oslavu - a oni nemôžu byť doma. Oslava bola naozaj veľkolepá a úžasná... až do momentu, keď kamarát nejakým nedopatrením oblial stenu červeným vínom. Snažili sme sa stopy zmazať - ale nešlo to. Keď sa rodičia vrátili domov, boli zdesení - a nahnevaní. Ale oslava stála za to. No... a naši museli vymaľovať.   

15. Víkendy sú pre teba časom oddychu, ktorý patrí pre nás, tvoju rodinu. Pamätáš sa na víkendy strávené s tvojimi rodičmi?
S mamou a s ockom sme chodievali na turistiku, často aj stanovať. A neskôr, keď rodičia kúpili chalupu, sme začali chalupárčiť.

16. Ako si vnímala toto hobby, “chalupárčenie”, tvojich rodičov počas puberty?
Chalupu moji rodičia kúpili, keď som mala štrnásť rokov - a aj vďaka mne. Zamilovala som si to miesto na prvý pohľad a na tom sa dodnes nič nezmenilo. V období puberty som s ockom veselo stavala plot alebo reparovala a maľovala staré okná.

17. Veľa ľudí si myslí, že píšeš práve na tomto čarovnom mieste, na chalupe. Pravda je však opakom. Prečo ťa tam neláka písať?
Jednoducho je to iný priestor. Slobodný a prírodný. Tak musím, teda chcem byť vonku: robiť v záhrade, v sade, túlať sa po okolí alebo si v kresle na terase čítať knihu.

18. Malé deti si často vysnívajú svoje budúce zamestnanie. Najčastejšie chcú byť princezné, požiarnici, prípadne smetiari. Čím si chcela byť ty? Mala si nejaký sen?
Chcela som byť kominárom. Túlať sa po strechách domov a pozorovať svet z výšky. Potom som bola rozhodnutá byť učiteľkou, podľa vzoru tvojich starých rodičov. Lákali ma najmä tie dlhé prázdniny. No keďže mi dlho a neúprosne vymenovávali všetky nevýhody učiteľského povolania, s ktorými mali bohaté osobné skúsenosti, napokon som sa rozhodla pre žurnalistiku. Bola to dobrá voľba.

19. Koľko si mala rokov, keď si sa takto rozhodla?
Ako sedemnásťročná. Na tej práci sa mi páčilo byť pri “tom”. Pri dianí, pri akcií. Jednoducho byť v centre diania. Alebo sa stretávať so zaujímavými ľuďmi, robiť s nimi rozhovory. Trocha ich spoznať.

20. Mala si nejaký kariérny vzor?
Ega Ervina Kischa. Bol známy tým, že naozaj bol "pri tom". Predtým, než o niečom napísal to vyskúšal na vlastnej koži.

21. Písala si už od malička. No kedy si po prvý krát publikovala prácu v časopise?
Už na gymnáziu som robila v školskom časopise a občas, vďaka mojej mamine, ktorá ma do toho "naháňala" mi prvé poviedky uverejnili v časopise Kamarát.

22. Zúčastňovala si sa aj nejakých literárnych súťaží?
Všetkých. A občas som sa aj umiestnila na druhom či treťom mieste.

23. Miška si mala už počas vysokej školy. Čo najlepšie vystihuje toto obdobie?
Náročnosť. Toto je rozhodne správne slovo, ktoré to vystihuje. No, ale bola som šikovná.

24. Kedy ťa prvý krát napadlo, že by si mohla napísať knižku?
Práve počas vysokoškolského štúdia, keď som bola mamou aj študentkou v jednom. Hovorila som si, že by nebolo nezaujímavé napísať podobný príbeh, aký som žila v tom čase ja. No k písaniu, ako vieš, som sa dostala až o desať rokov neskôr.

25. Si najúspešnejšou autorkou na ženských románov na Slovensku. 29 vydaných kníh na konte, mnoho nominácii, no ešte viacej ocenení. Dúfala si, že by si raz mohla byť slávnou spisovateľkou?
Nie, o tom som ani len nesnívala. Chcela som byť dobru dcérou, neskôr manželkou a mamou... a potom som začala opatrne snívať o tom, že napíšem dobrú knihu. Sláva sa tam už nezmestila.

Táňa Vasilková, foto archív T.V.