Pokazené ticho na chalúpke...

Myslím, že každý niečo podobné už zažil, tak si viete predstaviť, o čom asi rozprávam. Teraz však nemám na mysli susedov v paneláku, ale na chalúpke - a dosť vzdialených. Bývajú v osade oproti, delí nás jarok a les, lenže - aj tak je ich počuť.
Jednoducho fyzika nepustí.
Hluk ide smerom "do kopca" a naša chalúpka je v kopci: a tak ich počujeme. Neustále. Cez deň kričia ( a dosť nadávajú), okolo podvečera si začnú púšťať hudbu na plné grády, a ako sa stmieva, čoraz hlasnejšie. A tak sme nútení počúvať hudbu, ktorá sa nám často ani nepáči - a hlavne, ktorú vôbec nechceme počúvať.

Na chalúpke milujeme ticho... pretože vďaka nemu môžem počuť šum stromov a spev vtákov, lenže - cez tú hudbu... ťažko.
Nemyslite si: už som zabojovala! Bola som ich pekne poprosiť,  či by nebolo možné, že by si púšťali hudbu len pre seba - a vysvetlila som im, že my ju počujeme. Boli prekvapení, neuvedomili si, že to môže byť počuť až cez jarok (to mi bolo jasné)  a ochotne hudbu stíšili.
Lenže - na pol hodinu.
A potom ju pustili znova.
Čo by ste mi radili?

Vaša Táňa