Nie za všetkým je osud...

Dnes sa nám hneď ráno stala zaujímavá vec - nemohli sme sa dostať domov. Doslova. Prišli sme z chalúpky a všetci sme sa ponáhľali: dcéra do školy, manžel do práce, ja som mala dohovorené jedno pre mňa dôležité stretnutie - ale zasiahol osud, alebo niečo iné... a my sme stáli pred dverami, ktoré síce išli odomknúť, ale nie otvoriť: len na dva centimetre.

Zdalo sa nám, že sa zasekli pánty, alebo čo. Volali sme službu, ktorá otvára bezpečnostné dvere, ale mali čas až popoludní!, a my sme potrebovali mať otvorené hneď a teraz.

Po čase, keď sme celí bezradní a nešťastní stáli pred dverami, manžela napadlo odfotiť tou maličkou medzerou, či niečo dverám nebráni v otvorení - a bránilo! Spadnuté lišty. Čiže nie osud, ale zvyškové lišty z parkiet, ktoré tam (za dverami) čakajú na vyhodenie už rok.

Manžel sa do dverí zaprel - a mohli sme vojsť! Zázrak! Otvoreným dverám som sa tak veľmi nepotešila už veľmi dlho. A ešte väčší zázrak je, že manžel tie lišty hneď cestou do práce vyhodil - konečne!
Ponaučenie?
Nezvaľujte všetko na osud... a robte veci načas, zabránite tým podobným malým "katastrofám".   

Vaša Táňa